Najčastejšie otázky
- Rezolúcia a jej ciele
- Inštitucionálne aspekty
- Rezolučné nástroje
- Národný a európsky systém
- Rezolučný fond a príspevky
- Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL)
Rezolúcia a jej ciele
Čo je to rezolúcia?
Rezolúcia alebo riešenie krízových situácií vo finančnom sektore znamená reštrukturalizáciu finančnej inštitúcie alebo skupiny, ktorá zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá. Deje sa tak na základe verejného záujmu, s cieľom zachovať finančnú stabilitu a zabezpečiť ochranu majetku klientov danej inštitúcie či skupiny.
Čo je hlavným cieľom rezolúcie – záchrana alebo likvidácia finančnej inštitúcie?
Cieľom je riešenie krízovej situácie tak, aby sa zabezpečila finančná stabilita a kontinuita kritických funkcií finančného systému. Napríklad môže ísť o neobmedzený prístup k vkladom či fungovanie platobných systémov. Hlavnou úlohou je zároveň poskytnutie čo najväčšiej možnej ochrany vkladateľom. Cieľom teda nie je záchrana či likvidácia finančnej inštitúcie. Avšak výsledkom riešenia krízovej situácie môže byť čiastočné či úplné odpredanie inštitúcie v problémoch alebo jej úplná či čiastočná likvidácia.
Ako je zabezpečená ochrana klientskych vkladov v banke, voči ktorej je začaté rezolučné konanie zo strany Rady pre riešenie krízových situácií?
V súlade s § 59 ods. 1 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu nie je možné uplatniť opatrenie kapitalizácie (tzv. „bail-in“) na kryté vklady. Kryté vklady (vymedzené v § 3 ods. 3 zákona o ochrane vkladov) sú vklady, ktoré sú v prípade konkurzu banky vyplatené ich majiteľom Fondom ochrany vkladov.
Týka sa riešenie krízových situácií iba bánk?
V súčasnosti sa rámec riešenia krízových situácií dotýka bánk a obchodníkov s cennými papiermi (minimálnym základným imaním vo výške 750 tisíc eur) ako aj finančných inštitúcií podliehajúcich konsolidovanému dohľadu. Európska komisia (EK) v súčasnosti prehodnocuje možnosti rozšíriť rozsah rezolučného rámca aj na iné typy finančných inštitúcií ako sú poisťovne, správcovské spoločnosti a spoločnosti zabezpečujúce finančnú infraštruktúru.
Likvidácia upadajúcej banky pomocou konkurzu už nie je možná?
Konkurz zlyhávajúcej banky je naďalej možný. Uprednostnenie rezolúcie pred konkurzom je podmienené verejným záujmom. Ak by likvidácia upadajúcej inštitúcie prostredníctvom konkurzu mohla viesť k celkovej ekonomickej a finančnej nestabilite a značným stratám, preferuje sa rezolúcia. Dôležitý rozdiel medzi konkurzom a rezolúciou je v rýchlejšom priebehu rezolučného konania (ideálne v priebehu víkendu).
Inštitucionálne aspekty
Aká je úloha Národnej banky Slovenska vo vzťahu k Rade pre riešenie krízových situácií?
NBS má v Rade pre riešenie krízových situácií štyroch členov. Ide o vedúcich zamestnancov NBS, ktorí sú menovaní a odvolávaní guvernérom NBS. NBS zároveň odborne a organizačne zabezpečuje výkon pôsobnosti a právomoci Rady.
Prečo sa mi ako kontakt pre Radu objavujú čísla Národnej banky Slovenska?
Národná banka Slovenska odborne a organizačne zabezpečuje fungovanie Rady, vrátane komunikácie s médiami či verejnosťou. Zároveň bol zriadený osobitný organizačný útvar v NBS – oddelenie riešenia krízových situácií, ktorý vykonáva úlohy súvisiace s právomocami Rady.
Prečo bola Rada zriadená ako samostatná inštitúcia? Nebude nás takáto ďalšia štátna agentúra stáť veľa peňazí zo štátneho rozpočtu?
Rada, ktorá je národným rezolučným orgánom v Slovenskej republike, vznikla ako úplne nová inštitúcia verejnej správy. Jej zriadením ako samostatnej právnickej osoby boli splnené požiadavky, aby bola nezávislá a aby rezolúcia bola organizačne oddelená od funkcie dohľadu.
Rada má desať členov, ktorí sú z NBS, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice. Ani jednému nepatrí za výkon funkcie v Rade odmena či nárok na úhradu iných výdavkov. Výkon pôsobnosti a právomocí Rady odborne a organizačne zabezpečuje NBS.
Rezolučné nástroje
Čo znamená bail-in?
Bail-in predstavuje jeden z nástrojov riešenia krízovej situácie, ktorý umožňuje rekapitalizovať inštitúciu na pokraji zlyhania bez použitia finančných prostriedkov daňovníkov. Namiesto štátu budú straty znášať v prvom rade akcionári inštitúcie a následne aj nezabezpečení veritelia, tým že ich pohľadávky budú odpísané alebo konvertované na akcie (stanú sa vlastníkmi danej inštitúcie). Vďaka tomuto procesu je možné zachrániť inštitúciu pred jej likvidáciou a zachrániť majetok klientov a operácie danej inštitúcie.
V čom spočíva hlavný rozdiel medzi opatrením kapitalizácie (bail-in) a opatreniami prevodu majetku (na súkromnú osobu, na preklenovaciu inštitúciu, na správcu aktív)?
Rezolučné opatrenie prevodu majetku sa používa v záujme zachovania kritických funkcií upadajúcej inštitúcie, pričom majetok alebo jeho časti a určité pasíva tejto inštitúcie sa prevedú na iné subjekty. Výsledkom tak môže byť rozdelenie pôvodnej inštitúcie na „dobrú“ časť, ktorá funguje ďalej, ale už vo vlastníctve a správe iného subjektu, a „zlú“ časť, ktorá pôjde do likvidácie konkurzom.
Na rozdiel od tohto riešenia, výsledkom opatrenia kapitalizácie (bail-in) je zachovanie pôvodnej inštitúcie, ale s inou vlastníckou štruktúrou a menšou bilančnou sumou v dôsledku odpisu strát.
Národný a európsky systém
Aký je vzťah Rady a Jednotnej rezolučnej rady (SRB)?
Rada je národný rezolučný orgán zriadený v Slovenskej republike. SRB je spoločný rezolučný orgán pre všetky členské krajiny EÚ, ktoré participujú na jednotnom rezolučnom mechanizme. Ide predovšetkým o krajiny eurozóny a ostatné členské krajiny EÚ, ktoré sa dobrovoľne rozhodli zapojiť do jednotného rezolučného mechanizmu. Rada úzko spolupracuje so SRB, predovšetkým vo vzťahu k finančným inštitúciám so sídlom v Slovenskej republike.
Funguje podobný systém riešenia krízových situácií aj inde vo svete?
Zákon o riešení krízových situácií predstavuje transpozíciu smernice EÚ o ozdravení a rezolúcii banky (BRRD). Táto smernica harmonizuje prístup v celej Európskej únii k riešeniu krízových situácií vo finančnom sektore. Okrem EÚ, mnohé iné krajiny vo svete začali vytvárať mechanizmy na riešenie krízových situácií ako reakciu na nedávnu finančnú krízu. Príkladom sú napríklad USA či Japonsko.
Rezolučný fond a príspevky
Čo je to rezolučný fond a načo vznikol? Aká je jeho súvislosť s Fondom ochrany vkladov?
Rezolučný fond je financovaný z peňažných príspevkov od finančných inštitúcií, t.j. od bánk a vybraných obchodníkov s cennými papiermi. Rezolučný fond môže byť použitý za presne stanovených podmienok v prípade riešenia krízových situácií.
Národný rezolučný fond bol v podmienkach SR zriadený v roku 2015. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom účte v NBS a netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu. Správu týchto prostriedkov zabezpečuje Fond ochrany vkladov.
Čo je to mutualizácia?
Mutualizácia má súvislosť s použitím prostriedkov národného rezolučného fondu na riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je aj inštitúcia so sídlom v SR. Mutualizácia predstavuje spoločné využitie prostriedkov viacerých národných rezolučných fondov za týmto účelom.
A čo sú to kompartementy?
Popri národnom rezolučnom fonde, ktorý bol zriadený v roku 2015, jednotný rezolučný fond začal svoju činnosť od roku 2016. Ide o spoločný fond pre krajiny eurozóny ako aj iné členské krajiny EÚ, ktoré sa dobrovoľne zapojili do jednotného rezolučného mechanizmu.
Zúčastnené krajiny sa dohodli, že v prechodnom období do roku 2024 sa v rámci jednotného rezolučného fondu vytvoria tzv. národné kompartementy. Tu sa budú zhromažďovať príspevky finančných inštitúcií za jednotlivé krajiny a tieto prostriedky budú prioritne použité na riešenie krízovej situácie v danej krajine.
Kedy môžu banky a obchodníci s cennými papiermi očakávať splatnosť príspevkov do rezolučného fondu za príslušný rok?
Splatnosť príspevkov do rezolučného fondu za príslušný rok je stanovená na 31. mája príslušného roku.
Aký vplyv má účinnosť úpravy príspevkov do rezolučného fondu v nariadení 806/2014 od 1. januára 2016? Bude sa zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu upravovať?
Nariadenie 806/2014 je priamo účinný predpis, ktorý má prednosť pred národnou právnou úpravou. V tejto súvislosti preto novelizácia zákona nie je nevyhnutná. V roku 2015 boli príspevky príjmom rezolučného fondu a od roku 2016 sa odvádzajú do jednotného rezolučného fondu podľa metodiky SRB.
Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL)
Čo predstavuje skratka MREL?
MREL je skratka pre minimálnu požiadavku na dodržiavanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktorú je povinná vypočítať a dodržiavať banka alebo obchodník s cennými papiermi so základným imaním minimálne vo výške 750 000 eur (vybraná inštitúcia) v pomere k súčtu vlastných zdrojov a celkových záväzkov.
Prečo MREL ?
Účelom MREL je zabrániť, aby vybrané inštitúcie štrukturovali svoje pasíva spôsobom, ktorý by v prípade rezolučného konania obmedzil účinnosť opatrenia kapitalizácie (tzv. bail – in), alebo iného opatrenia na riešenie krízovej situácie. Nesplnenie MREL by negatívne ovplyvnilo schopnosť vybranej inštitúcie absorbovať straty a rekapitalizovať sa. Preto je potrebné, aby mala vybraná inštitúcia k dispozícii primerané vnútorné finančné zdroje.
Kto a ako určuje MREL?
Výšku MREL stanovuje príslušný orgán pre riešenie krízových situácií. Výška stanoveného MREL by mala zodpovedať stratégii, ktorá je vhodná pre riešenie krízovej situácie, v súlade s plánom riešenia krízových situácií.
Výška MREL je stanovená v súlade s § 31 zákona o riešení krízových situácií, BRRD, SRMR a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 2016/1450, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa špecifikujú kritériá týkajúce sa metodiky stanovovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.
Legislatívne zmeny požiadavky MREL?
V súčasnosti prebieha diskusia k návrhu legislatívných zmien BRRD a SRMR, súčasťou ktorých je aj revízia kalibrácie požiadavky MREL. O aktuálnom vývoji legislatívneho procesu budeme informovať.